Čo je hebrejčina: Etymológia hebrejčiny

Sami Bsoul, PhD

Hebrejčina je jedným z najstarších jazykov na svete a má bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti. Tento jazyk, pôvodne jazyk starovekých Hebrejcov, sa vyvinul a transformoval a dnes slúži ako oficiálny jazyk štátu Izrael.

Etymológia hebrejčiny sa zakladá na viacerých historických a jazykových prameňoch, ktoré

ukazujú na jej vývoj z doby patriarchov a súvislosti s inými semitskými jazykmi, ako sú aramejčina a arabčina. Toto je len veľmi krátky úvod do etymológie hebrejčiny.

Pôvod názvu: Slovo "hebrejčina" (עִבְרִית) pochádza od slova "עֵבֶר"

(עֵבֶר), ktoré znamená „prejsť“ alebo „prekročiť“. Tento názov je spojený s biblickým patriarchom Abrahámom, ktorý sa nazýva „Hebrej“ (עִבְרִי), a naznačuje jeho pôvod z druhej strany rieky Eufrat.

 

Lešon Chazal לְשׁוֹן חָזָ"ל hebrejčina, ktorá sa používala medzi Židmi žijúcimi od prvej do piatej storočia nášho letopočtu (Jazyk rabínov, semitský jazyk známy ako jazyk izraelského národa a oficiálny a hlavný jazyk Štátu Izrael dnes)

”גֵּט שֶׁכְּתָבוֹ עִבְרִית וְעֵדָיו יְוָנִית, יְוָנִית וְעֵדָיו עִבְרִית, עֵד אֶחָד עִבְרִי וְעֵד אֶחָד יְוָנִי, כָּתַב סוֹפֵר וְעֵד, כָּשֵׁר.“ (מִשְׁנָה, מסכת גיטין – פרק ח)

Voľný doslovný preklad „Rozvodový list, ktorý bol napísaný po hebrejsky a podpísaný grécky, grécky a podpísaný hebrejsky, jeden svedok hebrejský a jeden svedok grécky, spísal pisár a podpísal svedok, má platnosť.“ (Mišna, Traktát Gittin – Kapitola 8, Mišna 9)

 

”תַּרְגּוּם שֶׁכְּתָבוֹ עִבְרִית וְעִבְרִית שֶׁכְּתָבוֹ תַּרְגּוּם, וּכְתָב עִבְרִי, אֵינוֹ מְטַמֵּא אֶת הַיָּדָיִם.“ (מִשְׁנָה, מַסֶּכֶת יָדַיִם – פרק ד)

Voľný doslovný preklad „Preklad napísaný po hebrejsky a hebrejčina napísaná v preklade, a hebrejské písmo nepoškvrňujú ruky.” (Mišna, Traktát Jadajim – Kapitola 4, Mišna 5)

"תַּקָּנָתָהּ הַגְּמוּרָה שֶׁל הַלָּשׁוֹן הָעִבְרִית לֹא תָּבוֹא אֶלָּא עִם תְּחִיָּתָהּ הַגְּמוּרָה בְּדִבּוּר..." (חֶבְלֵי לָשׁוֹן, מֵאֵת ח"נ בְּיָאלִיק)

Voľný doslovný preklad „Úplná obnova hebrejského jazyka nastane len s jeho úplným oživením v hovorenom prejave. Preto všetky kroky podniknuté na jeho podporu musia vychádzať z tejto myšlienky a byť nasmerované k tomuto cieľu.” (Chavlej lašon, Ch. N. Bialik)

 

"אֵין לִי אֶרֶץ אַחֶרֶת / גַּם אִם אַדְמָתִי בּוֹעֶרֶת / רַק מִלָּה בְּעִבְרִית חוֹדֶרֶת / אֶל עוֹרְקַי, אֶל נִשְׁמָתִי" (מֵאֵת אֵהוּד מָנוֹר)

 

Voľný doslovný preklad „Nemám inú krajinu / aj keď moja zem horí / len slovo v hebrejčine preniká / do mojich žíl, do mojej duše.” (Ehud Manor)

 

Etymológia

Odvodené od slova עִבְרִי (Ivri), ktoré je v Biblii bežne používané ako označenie pre Izraelitov (ale nie pre ich jazyk). Pochádza z mena עֵבֶר Éver, jedného z predkov Abraháma, nášho praotca.

Najstarší odkaz, ktorý sa zmieňuje o "hebrejčine" ako o názve jazyka, sa nachádza v úvode k gréckeho prekladu diela Ben Sira, ktorý napísal jeho vnuk:

„Preto vás žiadame, aby ste tieto slová čítali s láskou a pozornosťou a odpustili, ak sa zdá, že sme neuspeli s prekladom niektorých známych slov, ktoré sme sa snažili preložiť s veľkou láskou,

pretože slová v hebrejčine הֵבְּרָאִיסְטִי (pôvodne: hebráisti) nemajú rovnakú silu, keď sú preložené do iného jazyka.“– Moše Cvi Segal, Kniha Ben Sira, str. 1

Iné názvy pre hebrejčinu: Sfat Éver, Jehudit, Sefat Kenaán, jazyk Biblie, biblická hebrejčina, svätý jazyk...

 

Sfat Éver שְׂפַת עֵבֶר

Hebrejský jazyk הַשָּׂפָה הָעִבְרִית

 

 

”קוֹל בּוֹכִים תִּשְׁמַעְנָה אָזְנֵינוּ, קוֹל אוֹהֲבַי עַמָּם הַנֶּאֱנָחִים וְהַנֶּאֱנָקִים עַל רֶגֶשׁ הַלְּאֹם כִּי פָּג מִלִבּוֹת בְּנִי נְּעוּרֵינוּ, עַל שְׁפַת עֵבֶר כִּי לֹא יְדַעוּהָ, עַל בְּנֵי דּוֹר הֶחָדָשׁ כִּי יִתְחַתְּנוּ בְּעַמִּים אֲחֵרִים וְעַל צֶאֱצָאֵיהֶם כִּי לֹא יָדְעוּ כִּי מֵהָעִבְרִים מוֹצָאָם“ (מֵאֵת אֱלִיעֶזֶר בֶּן יְהוּדָה)

Voľný doslovný preklad „Naše uši počujú plač, hlas našich milovaných, ktorí vzdychajú a stonajú pre národný cit, pretože vyprchal zo sŕdc našej mládeže; nad hebrejským jazykom, pretože ho nepoznajú; nad deťmi novej generácie, ktoré sa sobášia s inými národmi; a nad ich potomkami, pretože nevedia, že ich pôvod je hebrejský.“ – Eliezer Ben Jehuda, Projekt Ben Jehuda

 

Jehudit יְהוּדִית

 

Biblický jazyk, dialekt hebrejčiny používaný v kráľovstve Júda. Jazyk, v ktorom bol napísaný Starý zákon.

”...דַּבֶּר-נָא אֶל-עֲבָדֶיךָ אֲרָמִית כִּי שֹׁמְעִים אֲנָחְנוּ וְאַל-תְּדַבֵּר אֵלֵינוּ יְהוּדִית בְּאָזְנֵי הָעָם אֲשֶׁר עַל-הַחֹמָה.“ (יְשַׁעְיָהוּ לו, פָּסוּק יא)

Voľný doslovný preklad „...Hovor, prosím, so svojimi služobníkmi aramejsky, lebo rozumieme, a nehovor s nami po júdsky do uší ľudu, ktorý je na hradbách.“ (Izaiáš 36:11)

 

”וּבְנֵיהֶם חֲצִי מְדַבֵּר אַשְׁדּוֹדִית וְאֵינָם מַכִּירִים לְדַבֵּר יְהוּדִית וְכִלְשׁוֹן עַם וָעָם.“ (נְחֶמְיָה יג, פָּסוּק כד)

Voľný doslovný preklad „Ich deti hovorili napoly ašdódsky a nevedeli hovoriť júdsky, ale podľa jazyka každého národa.“ (Nehemiáš 13:24)

 

Sefat Kenaán שְׂפַת כְּנַעַן

Jazyk Biblie, označenie pre hebrejčinu medzi hovorcami z kanaánskych národov, najmä židmi, potomkami kráľovstva Júda.

”בַּיּוֹם הַהוּא יִהְיוּ חָמֵשׁ עָרִים בְּאֶרֶץ מִצְרַיִם מְדַבְּרוֹת שְׂפַת כְּנַעַן וְנִשְׁבָּעוֹת ליהוה צְבָאוֹת“ (יְשַׁעְיָהוּ יט, פָּסוּק יח)

 

Voľný doslovný preklad „V ten deň budú v krajine Egypta päť miest, ktoré budú hovoriť jazyk Kenaánu a prisahajú Jehovovi zástupov.“ (Izaiáš 19,18)

Hebrejčina sa vyvinula v starovekom Izraeli a bola jazykem, v ktorom boli napísané posvätné texty, ako je Biblia. Dnes má moderná hebrejčina vplyv na jazyk a kultúru nielen v Izraeli, ale aj v židovských komunitách po celom svete.

 

Jazyk svätý לְשׁוֹן הַקֹּדֶשׁ

V judaizme je jazyk svätý termín pre hebrejčinu, ktorou hovorili otcovia národa, v ktorej bola Tóra daná Mojžišovi, a ktorá slúžila počas vekov na štúdium Tóry, modlitby, rozhodovanie halachy, písanie kníh a piesní a ako jazyk na každodennú komunikáciu pre všetkých oblastiach života.

 

Jazyk Písma לְשׁוֹן הַמִּקְרָא

 

Jazyk svätý, ako jazyka, ktorým hovorí Najvyšší k svojim prorokom a ktorým jeho speváci vyjadrujú slová svojich úst a myšlienky svojho srdca pred ním. V tomto jazyku bol napísaný Tanach a existoval až do zničenia prvého Chrámu; nazýva sa jazyk Písma. V jazyku Písma sú tri úrovne: jazyk Tóry, ktorý podľa židovskej tradície bol daný z neba, jazyk prorokov, v ktorom boli napísané knihy prorokov, a jazyk Písaní, ktoré boli napísané inšpirované Duchom svätým. O piesni piesní povedal rabín Akiva: „Všetky Písania sú sväté, ale Pieseň piesní je svätosť svätostí.“

 

Jazyk mudrcov לְשׁוֹן חֲכָמִים

Keď sa prestala prorocká činnosť, od obdobia druhého Chrámu a nielen, hebrejčina nadobudla presnú a suchú formu jazyka mudrcov, ako jazyk kňazov, ktorí zachovávajú učenie Tóry. V ňom mudrci a študenti mudrcov rozprávajú o Tóre v učebniach, pričom sú ovplyvnení cudzími slovami a gramatickými pravidlami z aramejčiny a gréčtiny. V období tanujov sa ešte zachovala vlastnosť úspornosti, ktorá charakterizuje jazyk Písma, a jazyk mudrcov bol vyslovovaný v štýle, ktorý bol presný vo svojej jednoduchosťi, úspornosti a sústredenosti, pričom spôsob vyjadrenia bol stále prirodzený a priamy, pretože mudrci a ľudia si rozumeli v hebrejčine. Preto je jazyk Míšny jazyk jasný (správny podľa pravidiel hebrejského jazyka).

 

Dôležitý komentár: Aj keď sa moderná hebrejčina zakladá na jazyku Písma a jazyku mudrcov, v dôsledku zabudnutia posvätného jazyka v exile a vplyvu cudzích jazykov, ako aj na základe oživenia hebrejčiny v Izraeli ako prirodzeného hovorového jazyka, a pod vplyvom moderny a sekularizácie, sa do určitej miery odlišuje od jazyka Písma a jazyka mudrcov v slovnej zásobe, v spôsobe vyjadrovania a výslovnosti, a niekedy sa výrazne líši aj v významoch slov, v syntaxi a v gramatických a interpunkčných pravidlách.

Čo robí dobrého študenta a inšpiratívneho učiteľa - Samibsoul.com

Hovorte ako rodený: "בא לי" namiesto "Chcem" - Samibsoul.com

Hovorová hebrejčina - Samibsoul.com

Prečo sa učiť hebrejčinu? - Samibsoul.com

 

© Všetky práva vyhradené Sami Bsoul

© All rights reserved Sami Bsoul